Svätý Mikuláš
Podľa toho, čo mne rozprávali moji starí rodičia, Mikuláš skutočne žil. Bol biskupom a okrem iného bol patrónom nevinných chudobných dievčat (ktorých nevinnosť mala byť zapredaná - to mi vtedy nevysvetľovali), ktorým vhodil do okienka vrecúško s peniazmi. Dokonca aj my sme po tri dni mali čižmičky v oknách... Dostali sme tam aj trochu uhlia a vŕbový prútik - na znak toho, že v noci tu bol s čertom a obaja dobre vedeli, že za celý rok sme povystrájali všeličo, aj kadejaké huncútstva, ktoré neboli vždy po vôli rodičom.
Tak sa aj tradovalo - chodieval Mikuláš s čertom (zlo) a anjelom (dobro), a ako vždy, nakoniec on rozhodol...
Ten náš Mikuláš bol výhradne zlato-biely. Koniec-koncov, nemusíme ísť ďaleko. Erb Liptovského Mikuláša vraví za všetko, nie?
Dedo Mráz (Ďod Maroz)
Milujem pesničku o jedličke (Tam rástla krásna jedlička, kde šumel hustý háj... - v ruštine i slovenčine), film Mrázik a nemilovať Deda Mráza? Zaradila som ho do svojho detského repertoáru s príchodom do školských lavíc akosi prirodzene. Vedela som, že je na kilometre vzdialený, že chodí na Nový rok v ZSSR a že k nám zablúdil ku jedličke "len akože". Vôbec neohrozoval naše rodinné tradície, bol len školským folklórom...
Ježiško
Malé nevinné bábätko v jasličkách, ktoré som každý rok obdivovala v rodinnom betlehemčeku a učila sa vymenovať, kto všetko okolo neho je.
Nevedela som si síce predstaviť, ako nám môže doniesť množstvo darčekov, ale bolo to čaro. Čaro nepoznaného, keď sme za zatvorenými dverami začali spievať koledu a keď sme ju prestali a zadržali dych: zazvoní zvonček? Nezazvoní? Spievali sme ešte raz a ešte silnejšie a úprimnejšie. Zazvonil a v izbe, ktorá bola už od Mikuláša zatvorená, to zrazu úžasne voňalo čerstvým ihličím a ešte aj tak trochu kostolom, svietili sviečky... A potom večer čo večer: očarujúča vôňa Vianoc, rozprávania o maličkom Ježiškovi, o tom, ako rástol, koledy...
Santa Klaus
Aj toho máme doma zaradeného. Toho z obchodu, ktorý je ozajstný len v Amerike a k nám sa chodia pozerať len na jeho kópie. Aby deti vedeli na poznali aj to, ako to majú deti v iných krajinách (čo sme koniec-koncov s tými staršími deťmi zažili). Nedá sa obísť, lebo sa na nás pozerá z reklamy, filmov, je všade naokolo.
Nedá sa vynechať a tváriť sa, že sa nič nedeje - tak rozprávame tradície o keksíkoch a pohári mlieka a o kozube. Pozeráme filmy, je medzi nimi aj Polárny expres a máme jasno. Barborka mala minule peknú poznámku, že aj tak by k nám nemohol prísť, lebo nemáme komín a kozub.
My v tom máme jasno. Ale čo médiá?
...tak, ako píšem. Mikuláš je Mikuláš, Dedo Mráz je Dedo Mráz a Ježiško navždy bude Ježiškom. také sú naše rodinné tradície. Je však veľmi smutné, keď aj ujovia a tety v televízii a "vonku" sa mýlia a nevedia rozlíšiť aspoň, kto je Mikuláš a kto Dedo Mráz (a podsúvajú nám Santa Klausa ako Mikuláša). Tak dnes ráno na STV i v Markíze. Čo prinesie večer, uvidíme, no nepredpokladám, že nám niekto porozpráva o skutočnom svätom Mikulášovi. Rada by som sa však v predpovedi a pri pod-večernom sledovaní TV mýlila... veď kto, ak nie médiá... ale to už poznáte...
(..upozornenie: ak máte pocit, že sa moja úvaha a takmer rodinné rozprávanie s ratolesťami líši od skutočných dobových tradícií, dopredu ďakujem za upozornenie v diskusii, pretože podstatou článku nie je písať vedecký traktát, ale len roztriediť zmätok v hlavičkách najmenších.)
P.S. Fotka pre krakavca (doplnené o 12.38 h - viď diskusia) - náš malý podomácky "detskovyrobený -s hviezdičkami a farebno-veselý" Mikuláš z minulého roka :-)
