reklama

Spýtal sa ma: A čo si, puberťáčka? Veď s ním chodia len puberťáčky!

Toto sa ma spýtať v mojich ...(ehm) rokoch, to nejednu babu pobaví. Veru. Neveriacky krútil hlavou, dlhú chvíľu si ma obzeral: Ukáž ešte raz! a potom už len mávol rukou a popod fúz si zašomral: Ja už teda ničomu nerozumiem...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

A pritom to je už dosť stará záležitosť. Skoro polroka, čo sme spolu. Len si to skoro nikto nevšimol a ja som ani nemala dôvod nikomu hovoriť. Dokonca, ani deti ma nebonzli, len dvakrát. A to je čo povedať :-).

Boli síce také náznaky, aj germa, keď to na mňa v iných súvislostiach prasklo, sa ma dokonca na diaľku pýtala, že či vážne, a ja, že reku: "Hej, a veď, prečo nie? Veď nie som stará babka...".

Poviem Vám, najprv som ho nechcela. Ani sa mi veľmi nepáčil, nuž čo, najkrajší nie je, ale ani ja nie som najmladšia a to predsa neprekáža... Tiež som sa trochu bála, že s ním budem na smiech. No a vraj, pri mojom vzhľade a mojich dcérach si pokojne môžem pár rokov ubrať, takže to nie je až také hrozné... Nakoniec, práve to zavážilo najmenej, pretože na smiech som bola už odmalička (veď stačili pehy, ryšavé vlasy), no a? Čo nezabije, posilní...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj lekára som sa vypytovala, či ja, či v mojom veku, či mám ešte nejakú perspektívu. Vysmial sa mi, že prečo práve ja by som ju nemala mať... Však nech skúsim, dôležité je veriť si. A keď si verím... a ja si verím...

A tak, po zvážení všetkých dostupných "za" a "proti" som povedala "áno".

Joj, tie prvé dni. Vzrušením som ani poriadne nespala. Fakt, ako puberťáčka.

Najprv som mala pocit, že sa na mňa všetci pozerajú, dokonca obzerajú. Veď sme stále spolu a ten, kto ma dobre pozná, určite hneď zaregistruje...

Postupne sme si teda na seba zvykli. Žiadne obavy, ani problémy, všetko je fajn, mne vraj jeho prítomnosť prospieva. I keď ho nevidno, vraj to vidno na mne. Nie, nefandím si, vravia to iní... Stačí si vraj porovnať fotky spred polroka a teraz... Uvidíme dokedy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Vianoce budeme spolu. Stále, dokonca aj na Silvestra...

Ale, predsa len, v budúcom roku už asi nie. Chcela by som, ako to napísať, mať takého - normálneho - priateľa, možno aj časom veľkého kamaráta mojich detí a predsa len, dala som si sľub, že kým budeme spolu, nikto nový do môjho života dôverne nevstúpi. Nebolo by to také, ehm, príjemné... Možno sú to len moje blbé obavy, ale sú a ja sa poznám. Všetko chce svoj čas...

Baby, a to Vám ešte chcem povedať, že ak máte tú príležitosť, neváhajte. Ja som spokojná, konečne vyrovnaná a šťastná. Aj (alebo hlavne?) vďaka nemu, jeho sile, vytrvalosti a všetkému dobrému, čo mi dáva. Vďaka nemu sa môžem na svet usmievať od rána do večera... A ešte sa len budem! Lebo, aj keď už so mnou nebude, zmenil ma. Úplne. Skoro od základov. Dodal mi sebavedomie, istotu, šarm...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak, ak ste nás doteraz spolu nevideli, máte len malú šancu. Predsa len. Šejk je šejk :-). Ani ten nebude čakať dlhšie, ako do leta... tak je to veru...

A vraj viete, čo to je...

A tak sa s Tebou, drahý môj strojček na zuby, čoskoro rozlúčim. :-)

Stella Geburka Hanzelová

Stella Geburka Hanzelová

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...keď sedím na okraji fontány a všímam si obďaleč ponáhľajúci sa dav, hrajúce sa deti a ich rodičov, tak viem - som presne taká istá ako hocikto z nich a zároveň tak ako každý z nich, som úplne iná... Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenápolitickôhrebendárčina

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu