Je to len súhra okolností, že som biela a žijem tu a teraz a nik mi

Autor: Stella Geburka Hanzelová | 15.4.2009 o 14:31 | Karma článku: 9,55 | Prečítané:  2550x

...neubližuje. Sú veci, ktoré si mnohí z nás ani len nepripúšťajú. Ďalší pripustia a pokrčia ramenami. A potom je len hŕstka tých, čo zmýšľajú trochu inak. Či už to pramení z ich vlastných skúseností, poznania... Nič nás však neospravedlňuje, keď svojím konaním a správaním dávame najavo svoju nadradenosť...

Narodila som sa ryšavá.

Všetci naokolo sa vytešovali, že aké to krásne dieťa. Usmievavé. Kučeravé s vláskami ako "čerstvo načapovaný krígeľ piva, do ktorého sa oprelo poludňajšie slnko...", keď som bola staršia, pribudli pehy. Najprv také roztopašné len na nose, no časom viac a viac - všade tam, kde slnko zvíťazilo nad mojou cudnosťou.

Narodila som sa ako žena.

Dlho som nechápala to šťastie "byť ženou". Dnes som šťastná, že ňou som. Zvolila som si partnera, porodila som toľko detí, koľko som chcela. Nikto mi do toho "nekafral" a život tak nejako plynul. V podstate šťastne, pretože som sa mohla slobodne rozhodnúť. I to, s kým a koľko deti budem mať, neskôr i to, že od človeka, čo mi ubližoval, slobodne odídem.

Keby som sa však narodila ako ryšavá žena niekde tu a niekedy v stredoveku, s najväčšou pravdepodobnosťou by ma rozvášnený dav na čele s nejakou tou inkvizíciou ukameňoval. Ako čarodejnicu, ktorej vlasy sú diablovým znamením...

"Od těch časů, kdy se gen zrzavosti dostal do genetické výbavy Homo sapiens, byli zrzaví neboli ryšaví považováni ve společnosti za nežádoucí. Byli předmětem pronásledování, které často končilo smrtí. Vydrželo to až do středověku, kdy jedním ze znaků čarodějnic byly právě ryšavé vlasy. Dnes už zrzavé neupalujeme, ale přesto jsou společností vnímáni jako něco vyjímečného, jako lidé, kteří mají zvláštní vlastnosti i schopnosti." (Upalování čarodějnic bylo vlastně rasovou čistkou)

Keby som sa narodila v rovnakom čase, napríklad však ako žena v Afganistane, možno by ma tiež kameňovali, lebo by som určite bola proti tomuto: "je zodpovednosťou manželky byť pripravená sexuálne uspokojovať svojho manžela a neopúšťať dom bez jeho dovolenia, s výnimkou nutnosti," alebo obsahuje ustanovenia, podľa ktorého "pokiaľ žena nie je chorá alebo netrpí chorobou, ktorú by mohol styk zhoršiť, musí dať kladnú odpoveď na sexuálnu žiadosť svojho manžela"  Afganskí muži kameňovali ženy protestujúce proti zákonu o rodine

Mám vlastne ohromné šťastie. Nielen ja.

Možno stačia dva príklady naprieč históriou a naprieč krajinami. Mám šťastie, že žijem tu a že som "biela".

Mám šťastie, že moja mama nie je z osady a že ma súhra okolností neprinútila kradnúť alebo robiť iné prešľapy voči zákonu. Možno stačilo skutočne veľmi málo, aby som nebola pred pár dňami na košickej stanici, kde by sa na mňa vrhlo 12 policajtov. Rovnako tam mohol byť ktokoľvek z nás všetkých. V pozícii toho slabšieho.

Ako dieťa som zažívala nespravodlivosť. Keď niekto niečo vyviedol a schytali sme to všetci. Alebo, keď sme niečo vyviedli a schytali sme to neprimerane niekoľkonásobne. Neprávom. Vám sa to nikdy nestalo?

Dnes to kolektívne "schytávajú Rómovia" a dnes to tiež neprimerane a niekoľkonásobne schytali aj maloletí Rómovia. Ako sa cítite? Ja veľmi mizerne. Hanbím sa a nechcela by som byť ani na chvíľočku v koži matky minimálne žiadneho z tých, čo sa cítili byť povolaní ponižovať iných a ponižovať deti - z tých 12 policajtov...

Toto ďaleko presiahlo aj povestné "oko za oko" či "zub za zub". Som presvedčená, že za masovej podpory verejnosti (alebo za minimálneho odporu malej hŕstky verejnosti voči takýmto praktikám), ani "kauza Sendrei" a ani "kauza košické video" na to, aby sa niečo zmenilo, ešte stačiť nebude... Psy "štekajú" a karavána ide ďalej... Slušné Slovensko je sci-fi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.


Už ste čítali?