Aj ja som len ustráchaná zbabelá Číňanka (moje 2 menšinové názory)

Autor: Stella Geburka Hanzelová | 20.6.2009 o 13:00 | Karma článku: 8,39 | Prečítané:  2100x

Udalosti, ktoré sa odohrali pred Prezidentským palácom počas návštevy čínskeho prezidenta, takmer svorne vyhodnotila väčšina médií, blogerov i diskutujúcich ako neoprávnený zásah Číňanov do práv občanov Slovenska na ich zvrchovanom území. A to za pomoci/asistencie (kde sa už názory o primeranosti zásahu mierne rozchádzajú) polície. Zrejme by som s takouto spravodajskou skratkou súhlasila, keby som nebola aj ja len tou ustráchanou Číňankou, ktorá poslúchla a mávala malou vlajočkou... (menšinový názor číslo 1). Debata po prvých vášnivých ohlasoch ide ďalej - čo s tým spravíme. Jeden z často opakovaných hlasov "Bojkot čínskym výrobkom!" ma primäl zverejniť moje stanovisko: čínske výrobky budem kupovať aj naďalej, pretože som presvedčená, že dnes bojkot malej skupinky nemá význam... (menšinový názor číslo 2).

...aj ja som len tou ustráchanou Číňankou, ktorá poslúchla a mávala malou vlajočkou... (menšinový názor číslo 1)

Do USA som sa prvý raz dostala v decembri 1983 a to počas štúdia na vysokej škole. Ako dnes si pamätám na moju cestu do Prahy a kamery, čo nás snímali z protiľahlého dvora pri vstupe na americkú ambasádu, na povinný rozhovor, aby som dostala víza (a strach, či ich dostanem), na otázky typu, či tam plánujem zostať, či mám doma priateľa a podobne.

Ako dnes si spomínam na rozhovory známych mojej starej mamy, ktorú som v USA navštívila, ktorí boli spravidla odídencami z mnohých vĺn. Na Natašu, ktorej v mysli navždy zostalo Slovensko z roku 1948, a bola stále presvedčená, že u nás sú kurence "poctivým mäsom" odchovanom na zelenej trávičke a jasne nenávidela a pomenovávala "komunistické svine, čo jej rodine znárodnili majetok a oni museli cez Austráliu utekať, aby nezostali v base", na jej syna Andreja, ktorý mi poukazoval celé slobodné Chicago od univerzitného života až po múzeá...

Potom na Jožka, syna odídencov v 1968, ktorý ma v rámci randenia (teda len medzi 4 očami) presviedčal o mojej neslobode a svojej nadobudnutej slobode, o tom, že mám zostať a nevrátiť sa. Nechápala som, pretože som sa nevidela ako neslobodná. A mala som strach, že práve on môže byť "nasadený tajný", ktorý môže poškodiť mojej starej mame, ktorá mala stále len zelenú kartu a československé štátne občianstvo. Vtedy som nič nevedela o gulagoch, o akciách ŠTB, o všetkom, čo sa začalo postupne odkrývať po roku 1989.

Doma sa nič nehovorilo, naši v strane neboli, len som vedela, že mama vďaka "svojmu pôvodu", hoci bola jednotkárka, nemohla ísť študovať na vysokú školu, a ako nestraníčka mala mnoho rokov problémy, hoci (dnes to vidím asi ako zázrak) mohla roky riaditeľovať na Ľudovej škole umenia (a o tej "odmakanej" práci zase vieme najlepšie len my - jej deti). Vedela som, že nesmiem ísť do kostola, lebo by mala problémy a stratila by prácu, vedela som, že o niektorých veciach sa "nesmie" hovoriť.

Bola som naivná a nepoučená a mala zbabelý strach (čo sa nehanbím dnes otvorene priznať). Aj v USA. A dlho potom, hoci tam niekde - po návrate sa mi postupne začali otvárať oči a debaty sa začali trochu meniť. Aj vďaka F. Mikloškovi, s ktorým som strávila čas dlhými rozhovormi v "kreslách" chodby Univerzitnej knižnice, aj vďaka rozovorom s "ujom" Straussom (Pavol Strauss), ktorý akosi patril do rodiny mojich starých rodičov a pravidelne k nám chodieval na návštevy... Ale nestačilo to...

Až po roku 1989 som začala chápať nielen peklo života blízkych, ktorí o tom nehovorili a konečne aj moju vlastnú neslobodu. Začala som vnímať svet zvonka tej klietky, v ktorej som bola.

Možno som stále naivná a hlúpa, ale moje presvedčenie, že takto nejako môžu vnímať svoj svet aj tie milióny Čiňaniov, ktorí nevytiahli päty a veria tomu, k čomu boli od narodenia naučení, tomu, čo im prinesú denné správy ("Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou."). Obyčajní ľudia - Číňania, ktorí poctivo makajú, aby mohli prežiť a znášajú všetko, čo musia. Nevedia inak, nepoznajú cestu von.

Verím tomu, čo napísala Pluska: "„Čínska ambasáda na Slovensku požiadala majiteľov obchodov, aby prišli vítať čínskeho prezidenta a takisto dostalo príkaz 200 študentov z Rakúska, že musia na uvítanie prísť,“ povedal nám protestujúci Marek Tatarko (34) z hnutia Falun Gong. Čašníčka Xia (31) z čínskej reštaurácie Panda na privítací ceremoniál nešla. Vraj si to nemôže dovoliť, lebo na frekventovanej ulici je stále veľa zákazníkov. Do rodnej Číny sa chce vrátiť, preto na slávnosť posiela celú rodinu, ktorá musela dnes a zajtra zatvoriť svoje obchody. Ak by tak neurobili, hrozili by im problémy s pracovnými povoleniami a ohrozený by bol aj ich prípadný návrat domov. Číňania sa o svojom prezidentnovi vyjadrujú len pozitívne. „On dobrý muž,“ povedali nám v ázijskej reštaurácii a tvrdia, že na uvítaciu slávnosť prišli z vlastnej vôle."

Verím tomu, že časť čínskych účastníkov na námestí boli dobre zorganizovaní príslušníci ich bezpečnostných zložiek, časť boli možno ich tajní a donášači, čo žijú aj na Slovensku a časť z nich práve tí, čo mali strach a preto prišli. Viem sa vcítiť do kože Číňanky, ktorá nemôže rozumieť a chce pomáhať svojim príbuzným doma, nechce riskovať, že ich nikdy neuvidí (tak, ako kedysi moja nebohá stará mama). Nechcem a nikdy nebudem Číňanov hádzať všetkých do jedného vreca. Chcem, aby boli potrestaní udržiavatelia komunistického režimu a chcem, aby svet pomohol miliónom Číňanov otvoriť oči tak, ako kedysi niekto nám...

Som presvedčená, že bojkotom čínskych výrobkov dnes malá skupina uvedomelých Slovákov ničomu nepomôže. Ak nezačneme hovoriť o tom, čo sa SKUTOČNE deje v Číne, potom ojedinelý bojkot lacných výrobkov nepomôže ani nám, ani im... Ak áno, ako? Veď ani v Bratislave sa nenašlo dosť protestantov, aby presvedčili svet, že to myslíme s ochranou ľudských práv v Čine prinajmenšom tak vážne, ako s dodržiavaním tých práv, ktoré ohrozuje "kauza Harabin" a pod.

Som za to, aby po tohtotýždňovej OSOBNEJ SKÚSENOSTI MNOHÝCH SLOVÁKOV S KOMUNISTICKÝM REŽIMOM ČÍNY obleteli celé Slovensko informácie Zobrazenie metód mučenia používaných na prenasledovanie praktizujúcich Falun Gongu (ktoré som posunula aj do vybrali.sme, aby o nich vedelo stále viac a viac ľudí). Som za to, aby sa na zatiatok vravelo o tomto. Potom, ako už dávnejšie písal Juraj, môžeme hovoriť aj o jeho skúsenostiach (Khmérsky Tuol sleng znamená - Jedovatý vrch) a o ďalších.

A pritom by sme nemali zabudúť, že nám kedysi pomohol svet vymaniť sa z režimu, ktorý tu, na Slovensku, mohol byť rovnaký, ako je ten dnešný v Číne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ľudia si môžu dovoliť dospieť neskôr, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?